School love / part.5

14. april 2011 at 17:53 | Kana Kaii ドモ |  School love

No tak konečne som sa rozhodla opraviť chyby v poslednom dieli tejto kapitolovky a dokopala som sa zverejniť tento posledný diel.Nemám na to čo povedať, dúfam,že sa vám to bude páčiť pretože podľa mňa som si nechala to najlepšie nakoniec xD aj keď newim....
A už som dnes napísala aj tú Manu takže v sobotu či nabudúci týždeň to zverejním x)
Tak nech sa lúbi :D

O dva roky neskôr
Nastal večer. Všetci žiaci sa uchýlili do svojich izieb a začali baliť všetky svoje veci. Dnes je posledná noc, ktorú tu strávia študenti. Zajtra bude z každého šiestaka maturant. A aj zo mňa.
Ubehli dva roky odkedy som naposledy videl Aoiho. Keď som po týždni dostal od nášho bozku správu, že sa už nikdy nevráti na školu, prefarbil som si vlasy na čierno a pokúsil sa naňho zabudnúť. Všetky naše spoločné fotky som vyhodil a darčeky, ktoré mi daroval som spálil. Nechcel som ho už vidieť.

Kazuki odišiel už pred týždňom za rodičmi domov. Jeho mama pozvala k sebe domov celú svoju španielsku rodinu a preto taký skorý odchod.
Bol som v izbe sám. Úplne sám. Stál som pred skriňou a vyberal posledné veci.
Zajtra bude zo mňa maturant! Tešil som sa, ale zároveň som sa aj bál. Nevedel som čo budem teraz robiť, rodičia ma určite k sebe domov nezoberú a nikoho známeho nemám.
Ozvalo sa zaklopanie. Neotočil som sa, ale som vyslovil ,,ďalej" a počkal kto vojde. Myslel som si, že to bude jeden z učiteľov. Chodievali sa na konci roka pozerať či máme všetko a či tu po nás nič neostalo.
Kroky zastali na konci predsiene. Čakal som na akýkoľvek pohyb, ale osoba sa nehýbala.
,,Uru..."pošepkala daná osoba. Ten hlas! Bol mi taký známy! Už dva roky som ho nepočul a myslel som si, že ho už ani nikdy viac nebudem počuť! A teraz je tu! Aoi!
Rýchlo som sa otočil a pozrel naňho. Jeho vlasy boli sfarbené do fialova, nie ako fialka, ale niečo ako bordová ruža. Konce jeho vlasov boli sfarbené do snehobiela. Od nášho posledného stretnutia nejako pribral, ale to som si na ňom ani nevšímal.
Začal som zhlboka dýchať a neprestával upierať pohľad z jeho očí. Vrátil sa!
Je pravda, že od Aoihovho odchodu som nemal žiadny vážny vzťah, ale bránil som sa aj akémukoľvek sexuálnemu styku. Keď som proste bol naklonený nad tou babou, myslel som len naňho, ako keby sa on podo mnou zmietal a hlasitými vzdychmi ma dostával do tranzu, ako keby ma on držal za plecia a pritláčal si moje pery ku tým svojim. Tak strašne mi chýbal...
,,Uru..."znovu pošepkal a prikročil ku mne. Bol odo mňa o niečo nižší, ale keďže ja som bol bosý a on mal topánky na podpätky, boli sme si takmer rovný.
Načiahol som ku nemu ruku a chytil ho na ľavej strane lopatiek. Pozrel na moju ruku a potom unikol pohľadom ku mne. Hľadel na moje pery. Bolo to vidieť. Bol nimi fascinovaný!
Chytil ma za pás bradou sa oprel o moje rameno.
,,Prepáč Uru...nechcel som..."pošepkal mi do ucha a následne pobozkal na ušný lalôčik.
Keď som si spomenul na tú noc, chcel som ho od seba odstrčiť a jednu mu vlepiť, ale jeho dotyky ma privádzali do šialensta. Svoje nechty som zarýval do jeho čiernej mikiny a snažil sa zabrániť tomu, aby mi ani jeden vzdych neušiel z úst.
Aoi pomaly oddialil hlavu od môjho ramena a svojimi perami sa dotkol tých mojich. Bolo to ako keby ste chytili za ruku človeka, ktorého neznášate.
Jeden hlasitý vzdych však Aoiho poriadne naštartoval a vpil sa do mojich pier ako hladný upír. Pritom ma hladil po celom tele a len tak náhodou ušiel k môjmu mužstvu. Po pár sekundách strčil svoj jazyk do mojich úst a ja som spravil na jeho veľké dotieranie to isté. Ach, ako mi chýbali tieto pery. Aj keď som ich okúsil len raz, stále som cítil ich chuť na svojich ústach a pár krát som si predstavoval aké by to bolo, keby neodišiel.
Trošku ma od seba odstrčil, ale nenahneval som sa. Na parkovisku zaparkovalo nejaké auto a jeho svetlá dopadli práve do mojej izby. Našej izby...
,,Povedz mi...odpúšťaš mi?"Aoi sa so psími očami na mňa pozrel a čakal. Čakal. Nevedel som čo mám odpovedať. Proste bude najlepšie keď poviem áno a počkám na to čo spraví on.
,,Hai."pošepkal som mu do ucha. Náhle so mnou niečo strhlo. Rýchlo som zavrel oči a keď som ich otvoril, sedel som vedľa postele, kde bolo pohádzané oblečenie..Nado mnou kvočal Aoi a bozkával ma na pery. Striedal bozky na hornú a spodnú stranu pier a snažil sa vydobyť svojimi dotykmi pár vzdychov. Jeden. Druhý. A zas. Znovu! Ako keby nebolo nič ľahšie na tomto svete! Chytil som Aoiho tričko na spodnej strane a začal ho vyťahovať hore. Aoi mi trochu pomohol a keď už on mal dole svoje tričko, chytil moje šedé ramienkové tričko na chrbáte a strhol ho zo mňa ako zúrivý medveď. Potom ma pritlačil na drevenú podlahu a začal bozkávať na odhalené brucho. Z celej tej slasti som sa pod ním zmietal, jeho dotyky boli také neodolateľné, že som aj zabudol, kde vlastne som a začal som vzdychať čo najhlasnejšie. Držal som sa pevne rukami o Aoiho ramená a snažil sa vydobiť si ešte pár bozkov, ale on mi práve pomaličky rozopínal nohavice.
Keď konečne rozopol zips a stiahol mi kraťase po kolená, na chvíľu zastal. Otvoril som oči a čakal.
Aoi sa nahol ku mne a pošepkal mi do ucha:
,,Vieš, že keď som od teba odišiel, nikoho som nemal?"potom si natočil pár pramienkov vlasov na prst a nadržane sa na mňa pozrel.
,,Tak dúfam, že ti to dnes v noci vynahradím."odpovedal som a preplietol si svoje prsty za jeho krkom. Aoi sa len usmial a znovu sa dostal k spracovaniu môjho rozkroku.
Chytil ma na zadnej strane nôh, tesne nad kolenami a roztiahol mi nohy. Pri tejto práci slastne zavrnil. Následne mi stiahol aj trenky a dotkol sa prstami môjho mužstva, ktoré už pekne dlho stálo v pozore.
,,No tak Aoi..."povedal som a dva krát som ho teda prosiť nemusel. Chytil mi ho do úst a začal hlavou prirážať. Hore-dole, hore-dole. Myslel som si, že explodujem! Teraz keby som umrel, tak by som bol najšťastnejší človek na svete! Ale nie, slasť ešte pokračovala keď som ucítil niečo kovové. Aoi má znovu piercing? Ale veď som si ho nevšimol! Keď už prišla tá chvíľa, ktorá spôsobila to, že sa moje semeno dostalo do jeho úst, jemne som sa prehol a zakričal do prázdnej izby Aoiove meno. Aoi sa chytil ľavou rukou môjho brucha a potom sa znovu nado mňa naklonil. Jazykom si vyzývavo prešiel po perách a vtedy som zbadal v jeho ružovkastom jazyku piercing. Bol som taký rád, že si ho Aoi nedal preč aj z jazyka.
,,Hej!"niekto zakričal a Aoi sa odo mňa rýchlo odtiahol. Narozdiel odo mňa mal na sebe ešte aj nohavice.
Chvíľu stál vo dverách a potom ich zavrel.
,,Kto to bol?"vyhŕkol som. Môj dlhoročný kamarát však len pokrútil hlavou a obkročmo si na mňa sadol.
,,Chýbal som ti?"spýtal sa Aoi a jemne sa usmial. S nevinnými očkami som naňho pozrel a pritiahol si jeho tvár k tej mojej. Naše nosy sa skoro o sebe dotýkali
,,Strašne..."pošepkal som a pobozkal ho na pery.
Aoi sa znovu zošuchol na spodnú časť môjho tela a jemne do mňa strčil jeden prst.
Ako odozva mu prišiel prvý hlasný vzdych. Potom strčil ďalší prst a ďalší! Tieto veci som si robil aj sám a tak som nechal nech Aoi chvíľu putuje vo mne. Potom vytiahol všetky tri prsty von a priložil ich k môjmu lícu.
,,Bude to bolieť."Pošepkal mi od ucha a niekam sa načiahol. Snažil som sa pre dýchať udalosť čo príde, ale keď som ucítil jeho penis vo svojom vnútri, slzy mi vybehli von a ja som od bolesti vykríkol.
Aoi ale neprestával, silno ma chytil za ramená a začal nenásilne prirážať.
Po chvíľke bolesť upadla a ja som len myslel na to, ako mám zo svojich úst vypúšťať hlasité vzdychy a pritom sa venovať jeho perám.
Aoi začal prirážať silnejšie a rýchlejšie a znovu sa tá bolesť vrátila, keď som sa však dobojoval k Aoiovým perám a znovu ich spojil s tými mojimi, na všetka bolesť som zabudol a snažil som sa vychutnávať túto chvíľu.
Aoi posledný krát o niečo silnejšie prirazil a vyprázdnil sa do mojich útrob. S hlasitým vzdychom sa na mňa zvalil a preplietol si prsty s mojou rukou.

Na druhý deň som sa zobudil zababušený v prikrývkach. Ležal som na posteli a vedľa mňa bol položený lístok. Otvoril som a prečítal si jeho obsah. Potom som pritlačil pery k odkazu a zostatok z môjho rúžu, ktorý jeho pery skoro všetok zmyli sa tam odtlačil.

Keď slávnosti okolo gratuľovania maturantom skončili, pohľadom som hľadal jeho, ale nikde nebol. Chystal som sa už ísť k rodičom, ale podľa Aoiho lístku mám čakať pred školou. Hľadal som všade, ale nikde nebola postava s fialkovými vlasmi.
,,Ahoj Uru, dnes ideme oslavovať a ty by si určite mal prísť."Za mnou sa objavila blonďatá osoba. Bol to Reita. Okolo pliec držal nejaké ryšavé dievča, ktoré sa usmievalo na všetky strany.
,,No...asi nie Rei, prepáč..."odpovedal som, ale Reita si to nevšímal. Prešiel k ďalším maturantom a s pehavým dievčaťom sa pýtali ďalej.
,,Čo tu tak sám?"Mužský známy hlas sa ozval za mnou. Poznal som ho až príliš dobre. Rýchlo som sa otočil a hodil sa mu okolo krku.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Miu Miu | 14. april 2011 at 19:40 | React

Konečně!! Ti to trvalo, nežs' to sem dala... =3

2 K-chan K-chan | Web | 15. april 2011 at 19:26 | React

[1]:
Chtěla jsem říct totéž...
____

No. Mala som pripravený taký sáhodlouhý proslov, ale som z toho tak zmatená, že jsem naprosto zapomněla, co som chcela povedať. Tak to shrnu: Bylo to DOKONALÉ!

3 Kamishiro Kamishiro | Web | 15. april 2011 at 22:54 | React

dlho som cakala na tento diel ale vyplatlo sa to ;)

4 Dive Dive | 24. june 2012 at 1:26 | React

tato poviedka ma aj rozplakala.. kawaii.. x3

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement