School love / part.4

26. march 2011 at 18:47 | Kana Kaii ドモ |  School love

Toto je taký...no ako to povedať xD zaujímavý príbeh?
Ozaj! A dnes bol skvelý deň! xD Aj keď sme mali ísť aj na hokej, nebol xP no ale sme si užili kopu srandy aj ja,Viki,Wewa a Lucia! xD Najlepší bol ten baseball! :D Mali ste ma vydieť ako som nevedela nič odraziť xD No a potom na tej barovej stoličke! :D Sme robili První sníh xD myslím, že sa to tak volalo xD Ja som hrala Reitu lebo Wewa ho má rada, ale ona nás obsluhovala xD...
No xD K tomu príbehu...koniec stojí za to a uvidím...možno už len jeden diel a bude koniec xD Tak si to užite!


Na druhý deň som sa chystal ospravedlniť Reitovy a nejako mu to vysvetliť, ale keď som sa naňho pozrel, otočil sa a na tvári mu bolo vidieť, že som preňho len vzduch.
,,Kde mám okuliare?"Ozval sa profesor zemepisu a pozeral po všetkých šufklíkoch. Bohužiaľ, svoje drahocenné okuliare nikde nevidel.

,,Kde mám okuliare?!"Zakričal o niečo hlasnejšie a preto spozorneli aj tí, čo spali na lavici. Pozeral som na učiteľa a pritom si namotával pramienok vlasov. Myslel som na Aoiho. Nevedel som si vysvetliť svoje správanie, on ma proste dostal na kolená v tom podniku.
,,Kto mi zobral moje okuliare!"Zakričal profesor do triedy a aj tí čo včera okúsili zázrak marihuany sa naňho pozreli. Na učiteľovi bol vidieť hnev, ale on sa proste vždy ľahko rozčúli.
Po chvíľke ticha sa začal profesor prechádzať medzi lavicami a na každého hádzal pohľad. Svojím pohľadom dokázal niekedy určiť zlodeja, raz som sa takto dostal na celý mesiac po škole!
Prešiel sa po chlapčenskej strane a keď sa každého spýtal či to urobil, všetci odpovedali záporne. Potom sa pozrel na rad dievčat, v ktorom som bol mimochodom aj ja a prešiel rad-radom až kým sa nezastavil pri mne a Kumi. Kumi naňho pozrala cez okuliare ako na zázrak, ale ju si profesor nevšímal.
,,Bola si to ty?!"Ukázal svojím mastným prstom na mňa. Pokrútil som hlavou a pozrel sa na radu chalanov, ktorý na mňa upierali svoje oči.
,,Pán profesor, keby som mohla..."Jedno z dievčat sa postavilo a čakalo kým ju učiteľ nechá pokračovať.,,Bola to Mina pán profesor, videla som ju ako vyberala z vášho šuflíku okuliare, potom s nimi odišla."Dievča si po svojom monológu sadlo. Profesor uprel na mňa svoj vražedný pohľad.
,,Dnes budeš po škole!"Zakričal na mňa a sadol si naspäť za svoj stôl.
Profesor zemepisu bol dosť výbušný, nemal rád keď mu niekto zo žiakov niečo bral a najviac neznášal keď to boli okuliare. Bohužiaľ som túto vec neurobil, ale keďže som nemohol nijako protestovať, tri hodiny navyše ma nezabijú.

Keď sa môj trest o šiestej skončil, chystal som sa ísť domov, ale keď som prechádzal okolo učebne francúzštiny, začul som vzlyky. Boli taká tiché a krehké, že som si myslel, že sa mi to len zdá, ale zrazu som začul šuchot a znovu plač. Nedalo mi a otvoril som dvere. Na to čo som tam uvidel nikdy nezabudnem. Kumi ležala v kaluži krvi a mala na sebe prehodenú len bielu blúzku, ktorá bola tiež celá nasiaknutá od krvi.
Chvíľu som len tak zarazene hľadel, no potom mi nedalo a vykročil som ku nej. Keď ma zbadala, rýchlo si zakryla svoje intímne miesta košeľou a oprela sa o stenu. Chvíľu som len tak pred ňou stál, no potom som si tiež kvokol a objal ju okolo pliec. Svoju hlavu mi položila na rameno a prehlušila sa do ešte hlasnejšieho plaču.
,,Čo sa stalo?"Takmer som tieto slová pošepkal. Kumi si len utrela nejakým zakrvaveným kapesníčkom napuchnuté oči a so smútkom v hlase odpovedala:
,,Bol tu...tu bol...utierala som tabuľu a on...ma zhodil na zem...a urobil TO!"Jej slzy dopadali na moje odhalené stehná. Rýchlo som z tašky vytiahol sveter a prehodil ho cez jej ramená.
,,Vládzeš chodiť?"Spýtal som sa. Kumi len jemne pokrútila hlavou a o pár minút mi zaspala v lone.

Nečinne som sedel s Kuminou hlavou v lone a hľadel na nezotretú tabuľu. Po francúzsky tam bolo napísané slovo ,milovať´.Keď som tak hľadel na tabuľu, zrazu sa ozvali kroky. Boli ťažké, určite mužské, ale škola je už dávno zavretá, kto by tu čo robil?Možno je to len nejaký učiteľ čo dorábal písomky. Možno...
Ťažké kroky doliehali k mojim ušiam. Začul som šuchnutie dverí. Bolo to z vedľajšej miestnosti. Potom kroky prichádzali do učebne kde sme boli my dvaja. Kroky zastali pri otvorených dverách a ja som uvidel mužskú postavu. Nevidel som jej však do tváre. Postava chvíľu hľadela do triedy a potom sa ozval ten ľúbezný hlas:
,,Uru?Si to ty?"Aoi!Bol tu!Prišiel za mnou!
Rukou som ho privolal k sebe. Keď uvidel dlážku od krvi, o trochu cúvol, no potom si ku mne kvokol a s nechápavým výrazom na mňa pozrel.
,,Čo sa stalo?"
,,Znásilnili ju. Našiel som ju tu a ona zaspala, musíme ju odviesť domov Aoi. Ale neviem...nevládze, musíme ju obliecť a odniesť. A...ty tu čo robíš?"
,,No...ostal som po škole ale to...to nič. Za chvíľu sem asi príde profesorka Kanato. Bola tu so mnou. Neviem ale ako dlho myslela tú chvíľku."Aoi ma chytil za ruku a pobozkal ju.
,,Aoi ja to tu robiť nebudem!A už vôbec nie s tebou!"Človek, ktorému veta patrila sa len usmial a ďalej držal moju ruku.

Po chvíľke vošla do triedy profesorka a keď uvidela Kumi len s košeľou a kaluž krvi, hneď prijala náš názor, odviezla ju domov a nás vyprevadila zo školy.
,,Idem dnes k rodičom. Pôjdeš so mnou?"S nádejou v hlase sa spýtal Aoi a pristúpil bližšie ku mne.
Jarný dážď dopadal na nás, na dlažbu, na okolité sochy, na všetko čo sme videli.
Moje medové vlasy boli celé premočené, ale aj tak som ucítil Aoiho ruku na vlasoch.
,,Prosím Uru..."Pošepkal Aoi a vlepil mi pusu na ústa. Zarazil som sa, ale bolo to príjemné. Keď Aoi nevidel žiadny strach v mojich očiach, pobozkal ma na čelo, na nos a znovu na ústa. Teraz to bol ale dlhý bozk, dlho očakávaný. Bozk plný vášne. Ach, ako sa Aoi musel načakať dokým sa naše pery spojili. Celé roky sa o to snažil a až teraz som mu to dovolil. Ani neviem prečo?
Vzal moju tvár do svojich rúk a stiahol si ma trochu nižšie. Tentoraz ma pobozkal na líce a svoj nos otrel o ten môj.
,,Prosím..."Znovu pošepkal a svojim lícom sa dotýkal toho môjho.
Niečie auto na nás zatrúbilo, ale ani jeden sa neotočil.
,,No tak Aoi, poď!"Zakričal mužský hlas a niečia hlava sa vystrčila z okna. Aoi ma posledný krát pobozkal na ústa a aj keď moc nechcel, pustil moju ruku. Vôbec som si nevšimol, že si zo sebou doniesol kufre. Naložil ich do kufra auta a posadil sa na sedadlo spolujazdca. Jemne sa dotkol ukazováčikom a prostredníkom svojich pier a potom ich odtiahol od tváre. Nakoniec mi ešte zamával, ale ja som sa nezmohol ani na to.
Aoi odišiel!

PS: Miu ak si tu tak poď na ICQ x)
 

1 person judged this article.

Comments

1 Miu Miu Miu Miu | 26. march 2011 at 20:33 | React

Ah! Moje komentáře se omezují jen na slova "úžasné" a "dokonalé"... Nebo smajlíci... xD Ale i tak... prostě dokonalé! -_-'
Prepáč, prepáč. Dneska jsme byli u tety, takže sem tu zase nebyla. No tak snad zítra.
PS: New dess?! BEZCHYBNÝ, dokonalý, úžasný, krásný!! Lepčí jsem u tebe ještě neviděla!! xD
PPS: Kdybych se na iCQ zítra neobjevila, tak mi možeš písnout na 604 174 109.

2 Kamishiro Kamishiro | Web | 27. march 2011 at 11:22 | React

sugoi ine slovo sa nehodi brala by som ece tak 1000000 dalsich dielov a asi by ma tuto poviedku neomrzelo citat :D

3 Dai Dai | Web | 28. march 2011 at 6:51 | React

kua... co dodat?... vážně je to dost vymakaný xD.. a líbí se mi na tom že to neni stejný ako ostatní povídky, který sou vlastně o ničem x)))
no prostě dokonalost ♥.. a jaktože už bude poslední dííl? x((.. no to neva.. snad pak aspoň vykoumáš něčo iného x3

4 Dai Dai | Web | 28. march 2011 at 6:52 | React

Btw. ten dess O.o... dokonalej, dokonalej, dokonaleeej! x3

5 Katana Katana | Web | 28. march 2011 at 9:36 | React

Wohohooo... tak nadějně to vypadalo... a nakonec nic... BTW, pročpak mám dojem, že TO udělal Rei-chan?

6 Miu Miu Miu Miu | 30. march 2011 at 7:06 | React

[5]: Ah! Urazila si mne i mého miláčika! Rei-chan?! Never!! (Já mám spíš takovej pocit, že to udělal Aoi... No ale když mi Kana Kaii vyprávěla jak to bude... No nevim, moc si toho nepamatuju...)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement