School love / part.3

24. march 2011 at 17:20 | Kana Kaii ドモ |  School love

Tento diel venujem svojej naj naj naj kamoške, ktorá ma podržala keď som potrebovala a pomohla mi aspoň k tomu, aby som mala toľko priateľov koľko mám a ktorá stojí pri mne v dobrom aj v zlom.
Tento diel venujem Alexandri Márii Kováčikovej, ktorá vymyslela celý tento diel a ja už som ho len zapísala.Určite ti ho dám prečítať keď bude príležitosť a dúfam, že sa ti bude páčiť tak ako mne x)
VAROVANIE! Kto moc moc moc zbožňuje Reitu by to nemal čítať!Zdravotné problémy, ktoré nastanú pri čítaní tohto dielu neberem na seba.

Bolo sedem minút po šiestej a ja som konečne dokráčal ku škole. Stál tam už, v ruke držal mobil a opieral sa o kamenný múr. Keď som docupital k nemu na vysokých podpätkoch, pozrel na mňa a mobil si zastrčil do vačku.


,,Ahoj."Pozdravil a pritom si ma nadržane premeral od hlavy až po päty. Len som sa jemne usmial a čakal čo spraví.
,,Čo keby si mi o sebe niečo povedala?"Zarazil som sa a počkal kým zbadá ako som v ceste zastavil.,,Čo je?"Pozrel na mňa a ja som si pomyslel, že toto je koniec sveta. Predsa, keď začuje môj hlas tak...nejako to budem musieť zahrať.
,,Vieš...radšej by som si vypočula čo p-povieš ty..."Pošepkal som a pozrel na druhú stranu ulice. Pohľadom som hľadal niekoho známeho kto by ma odtiaľto odtiahol, ale okolo išla len paní s kočiarom.
Takto sa to vlieklo niekoľko minút, keď som ucítil na pravej ruke dotyk. Jeho silný stisk som mu však neopätoval a preto na mňa pozrel neveriacky pozrel.
,,Deje sa niečo?"Len som pokrútil hlavou a pokračoval ďalej v ceste.
Zrazu Reita zastal, postavil sa predo mňa a chytil za obe ruky. Postavil sa na špičky a našpúlil pery. Rýchlo som však odvrátil tvár a zapišťal:
,,Prepáč...ale, nie som pripravená."Reita na mňa znovu pozrel tým pohľadom a tak sa postavil vedľa mňa a spoločne sme kráčali ďalej.
Pozrel som na druhú stranu ulice a zbadal som tam známu tvár. Okolo išiel Aoi, ruky strčené vo vreckách a bolo vidieť, že sa na mňa pozeral. Zastal som a pozeral sa naňho. Bol tak neodolateľne krásny, že som mal chuť sa za ním rozbehnúť a pobozkať ho, ale Reita mi v tom zabránil. Rýchlo ma schmatol za ľavú ruku, otočil si ma k sebe a pobozkal na ústa. Snažil som sa od neho odstrčiť, ale bol omnoho silnejší ako ja. Našťastie sa Reita nechal trochu uniesť a tak som sa rýchlo vyvliekol z jeho zovretia a vlepil mu facku na líce. Keď som zbadal čo som spôsobil, trochu som sa začervenal, ale predsa som sa za to nehanbil.
,,Ty krava!"Zakričal po mne Reita, ale nevrátil mi ju. Chytil ma za obe zápästia a dožadoval sa ďalšieho bozku. Snažil som sa vyvliecť z jeho zovretia, ale nešlo to.
Zrazu som začul kroky a náhle s Reitom niečo strhlo. Keď som otvoril oči, Aoi sedel obkročmo na Reitovom rozkroku a päsťami mu vrážal do tváre. Znenazdajky som vykríkol, ale ani jeden sa neotočil. Obidvaja si vracali ranu a ja som počul ako Aoi naňho kričí:
,,Daj jej pokoj ty chrapúň!"Nevedel som v tejto chvíli čo mám robiť a tak som po nich zakričal mužským hlasom:
,,Bože prestaňte chalani!"Ale ani jeden ma nepočúvol. Preto som Aoiho zozadu chytil a snažil sa z celých síl ho odtiahnuť preč od Reity. Aoi sa chvíľu vzpieral, ale potom ma chytil za ruky a sám sa postavil. Reita ležal na zemi s tvárou celou od krvi, ale bolo vidieť, že dýcha.
,,Prosím ťa Reita...nechcem aby si si robil nádeje, ale medzi nami nikdy nič nebude..."Snažil som sa, aby môj hlas znel trošku viac ženštilejšie, ale moc sa mi to nedarilo. Reita ma schmatol za ruku, ktorou som mu pomáhal vstať, ale keď zbadal na Aoiovi, že má ešte dosť síl na to vraziť mu, pustil ma a sám sa postavil. Potom už len nejako odkrýval a stratil sa v tme parku.
Pomaly som vstal a prikročil k Aoiovi. Ten sa na mňa pozrel s tvárou tiež celou od krvi a keď som sa dotkol jeho pier, len zasyčal. Chytil som ho teda za ruku a ťahal do podniku, ktorý bol neďaleko a patril mojej tete.

Keď sme dorazili do podniku, rýchlo som niečo povedal Aoiovi a utekal som k pultu. Stála tam teta a utierala už aj tak dosť vyleštený pohár.
,,Kami-sama, potrebujem horúcu vodu v nejakej miske, kopu uterákov a dezinfekciu!"Kami-sama len na mňa pozrela s začudovaným výrazom.
,,Uruha?!"
,,Uru-sama!"Čiernovlasé dievča vo veku štrnásť rokov sa mi hodilo okolo krku a objímalo ma až dokým nedoniesol jeden z čašníkov v miske horúcu vodu a tri ručníky.
Aoi sedel v jednom z boxov a pozeral von oknom. Sadol som si vedľa neho a misku položil na stôl. Keď ma zbadal,pokúsil sa o úsmev. Chytil som ho za bradu a otočil na svetlo. Bol taký krásny až som mal potrebu dotknúť sa tých pier, ktoré som tak opatrne hladil, ale nechcel som ani Aoiovi robiť márne nádeje.
,,Ďakujem..."Povedal s úškrnom na perách. Začal som sa červenať, ale nič som nepovedal.
Znovu ticho. Toto tichto trvalo niekoľko minúť, až kým sa Aoiove pery znovu nezachveli a nevyšlo z nich:
,,Si rozkošný."Pozrel som naňho ako keby povedal niečo strašné, ale on sa len usmial a pohladil ma po plavovlasých vlasoch.
,,Teraz to trochu zabolí."Pošepkal som a znovu som chytil Aoiho za bradu. Keď som mu priložil uterák s dezinfekciou na jeho líce, rýchlo odvrátil tvár a potichu zaklial. Chytil som ho teda za tvár a otočil som si ho k sebe. Bože, bol to taký pocit, že som musel niečo urobiť. Potichu som si vzdychol a oblizol si svoje vyschnuté pery. Aoi na mňa pozeral ako na zázrak, ale keď pochopil čo chcem urobiť, chytil ma za krkom a tiež svoju tvár približoval k tej mojej. Už som cítil jeho teplý dych, naše pery boli už len krátky kúsok od seba, keď...,keď vtrhla k nám teta a začala niečo kričať:
,,Bože deti, neoblizujte sa tu teraz!Ide sem polícia!Nikdy tu polícia nebola, neviem čo mám robiť!Pomôž mi Uruha!Možno ide za týmto chlapcom, ale čo, čo si počnem?!"Vstal som teda a s tetou som sa vybral k preskleným dverám hlavného vchodu. Vážne tam stála polícia, dvaja muži vyšli z auta a porozhliadli sa okolo. Jeden mal na opasku pripevnenú zbraň, ale ten druhý, mladší, nemal nič, ani len obušok.
,,Upokoj sa Kami-sama, možno sa sem len prišli najesť...možno..."Teta sa teda trochu upokojila a nariadila všetkým, aby sa správali ako keby to boli normálny hostia.
Znovu som si sadol k Aoiovi a snažil sa zakryť svojou hlavou tú jeho, pretože jeho tvár bola ešte stále trochu od krvi.
,,Uru..."Prerušil som ho však. Svoj prst som priložil na jeho pery a tak pochopil, že má mlčať.
,,Ide sem polícia, nevieme čo sa deje, ale dúfam, že to nie je kvôli tomu...takže sa správaj normálne, dobre?"Aoi len prikývol a nechal sa ďalej čistiť na celej tvári.
Do podniku vošli dvaja policajti a rozhliadli sa okolo. Po chvíli vykročili k pultu a ten mladší si sadol na barovú stoličku, ale keď uvidel pohľad asi 30-ročného policajta, vstal a tváril sa tak nadradene ako jeho kolega. Chvíľu sa rozprávali s mojou tetou, potom sa znovu porozhliadli okolo, niečo si objednali a odišli. Bolo to veľmi rýchle a tak asi nehľadali Aoiho.

Asi po dvadsiatich minútach bol Aoi v takom stave, že sa mohol ukázať aj pred druhými a tak sme spoločne kráčali k internátu. Snažil som sa od neho držať čo najďalej, strašne som sa hanbil za to čo som skoro urobil a preto som neprehovoril ani jediné slovo. Aoi sa len vláčil vedľa mňa a tiež čušal.
Keď sme vyšli po klzkých schodoch na druhé poschodie a vybrali sa do uličky kde spali chalani, niekto ma chytil za rameno a otočil.
,,Čo tu robíte?!Izby pre dievčatá sú na druhej strane!Ale zdá sa, že ste tu nová tak Vám to odpustím. Pôjdete rovno a mala by to byť izba číslo 48.Kde máte veci?!"Zľakol som sa a tak som len zízal na telocvikára a červenal sa.
,,Veci ma u nás. Kazuki je jej bratranec a ona nebola ešte nikam priradená, preto si veci nechala u nás. Keby ste dovolili, zoberiem jej veci a odnesiem na izbu 48."Odpovedal za mňa Aoi a vytiahol kľúče, ktoré celou silou vrazil do zámku. Zachvel som sa. Keď telocvikár zbadal moje kufry, ktoré boli predpokladám prázdne, dal mi kľúč a odišiel.
,,Tak poď Uru, musíš sa pobaliť."So smiechom v hlase povedal Aoi a podal mi prázdny kufor.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Katana Katana | Web | 24. march 2011 at 17:26 | React

Jé... to je krásné... to je krásné... to je moc moc krásné...
*vyvěšuje transparenty* Chcu další :)

2 Dai Dai | Web | 24. march 2011 at 20:23 | React

aaa.. *tleská*
CHCEME DALŠÍ!! *-*

3 Miu Miu Miu Miu | 24. march 2011 at 20:29 | React

Ye! Reita! Můj soukromý majetek! (Aoi rozbiju ti hubu!!) Ale, že to jsi ty, a že to je tak úchvatně napsané, tak ti to prominu! (Ale můj chudáček *Collapse*) Úchvatné s velkým Ú!

4 Miu Miu Miu Miu | 24. march 2011 at 20:32 | React

Jo a prepáč, že tu teď moc nebývám. Zítra tu taky nebudu, páč se ze školy budu vracet až kolem devátý. Tak možná v sobotu? xD
(Jedeme do Brna, tak možná cesou tam nebo zpět napíšu nějaký slash, páč mám více jak 3 nápady!)

5 Kamishiro Kamishiro | Web | 24. march 2011 at 23:22 | React

super rozpliiivam sa XD dalsi rychlo

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement