School love / part.2

22. march 2011 at 17:19 | Kana Kaii ドモ |  School love

Tak som sa rozhodla, že teda dám aj druhý diel a určite sa tešte na tretí! xD Sme ho písali so spolužiačkou...teda xP ona mi napísala ako prebiehá také rande a ja to tam teda napíšem x)...
Tak tento diel no...z Reity urobím asi grázla xD No čo...nemám už čo dodať, tak dúfam sa vám to bude páčiť...ja idem písať tretí a dohodnem sa s kamoškami :-P

Na druhý deň ráno mi mal niekto zahrať matku či otca a tak som sa dohodol so svojím bratrancom, že bude hrať môjho otca. Pár minút pred zvonením dorazil pred školu kde som už dobrú pol hodinu prestupoval z nohy na nohu a spoločne sme sa vybrali do kancelárie riaditeľa.

,,P-Pán riaditeľ povedal, ž-že m-môžete vs-vstúpiť."Vykoktala zo seba mladá asistentka a my sme ju nasledovali až do kancelárie riaditeľa.
,,Dobrý deň."Vyhlásil môj bratranec a ja som len potichu pošepkal to isté čo on.
,,Chcel by som moju dcéru prihlásiť na vašu školu."
A ďalšie nudné vety až dokým sa neozval riaditeľ:
,,Meno vašej dcéry?"Vyplašene som pozrel na bratranca, pre tento krát môjho otca, ale ten sa tváril, že je všetko v poriadku.
,,Mina Uruha Kobuko."Odpovedal bratranec.
,,Uruha...mh...máme tu jedného žiaka, ktorý...,"riaditeľ si ma premeral od hlavy, po pás a potom zavrtel hlavou, ,,...nie to nie je on."Potichu som vydýchol a vybral sa s "otcom" na odchod.
,,A ešte...štvrtáci majú teraz dejepis a myslím, že to ešte stihnete."Riaditeľ sa pozrel na hodinky a potom prikývol.
,,Drž sa."Povedal mi Kabuki-môj bratranec, a rýchlymi krokmi odišiel preč z budovy. Zhlboka som sa nadýchol a vstúpil do triedy. Asistentka, ktorá nás zavolala do kancelárie išla za mnou, aby ma mohla predstaviť. Profesorka a všetci žiaci upreli na mňa svoje pohľady. Cítil som ich chladné oči na svojej pokožke, a tak som sa radšej odvrátil a pozrel na smetný kôš, ktorý stál vedľa mňa. Asistentka prebehla okolo mňa a zavrela za sebou dvere.
,,Tak mi dovoľte privítať v našej triede novú žiačku menom Mina Uruha Kobuko. Prišla sem z Osaky a všetci dúfame, že tu vydrží až do konca a že sa jej bude dariť."Profesorka mi potriasla rukou a popostrčila do stredného radu. Prstami som si prechádzal po bielej blúzke a zastavil sa vedľa dievčaťa, ktoré nebolo svojím výzorom nijak zaujímavé. Mala medové vlasy, presne ako ja, avšak ofinu mala pomerne čiernu a poprsím bola teda obdarená omnoho lepšie ako ostatné žiačky.*
Mala na sebe tak ako ostatné dievčatá v triede školskú uniformu a niečo si čmárala do zošita.
,,Môžem?"Dievčina len prikývla a zobrala si učebnice na svoju stranu.
Z druhej rady na mňa pozeral blonďavý chalan. Na prvý pohľad určite každého zaujme páska, ktorá mu zakrývala jeho nos. Pozeral na mňa tak nadržane, že som mal sto chutí mu jednu vraziť, ale hovorili mi, že nemám nikomu ublížiť. Snažil som sa pozerať inde, ale keď si oblizol svoje pery, dosť ma to nasralo a tak som naňho vyplazil jazyk a on sa s úškrnom otočil k tabuli.

Všetkých šesť hodín, ktoré som absolvoval boli úplne nudné a keď prišiel rad na obed, nevedel som kam si sadnúť. Aoi tu ešte nebol a dievča s hnedými vlasmi, vedľa, ktorého som celý deň sedel nechodilo na obedy. Pohľadom som unikol k blonďavému mladíkovi, ktorý na mňa celý deň hľadel a keď som zazrel jeho tvár, rýchlo som sa odvrátil a začal balansovať s podnosom.
,,Hej Mina, zlatko!Poď sem!"Kričalo na mňa čiernovlasé dievča, ktoré sedelo s ďalšími babami. Patrilo do týmu roztlieskavačiek.Boli oblečené v červeno-čiernom drese, ktorý ešte viac vyvyšoval ich ladné krivky.Posadil som sa teda vedľa jediného ryšavého dievčaťa, ktoré prišlo pred dvoma rokmi z Škótska na našu školu a znovu som sa pozrel na tvár blonďavého mladíka. Sedel s ďalšími a o niečom sa rozprávali, pritom stále pohľadom unikal ku mne.
,,Mina, dievča, si veľmi krásna, vieš o tom?Ale zároveň si aj taká plachá..."Začervenal som sa a nič nepovedal. Mal som totižto prikázané, že budem hovoriť čo najmenej. Stiahol som si svoju čiernu sukňu viac ku kolenám, ale keď som ju pustil, sukňa sa vrátila na svoje pôvodné miesto. Bolo mi čudné chodiť v sukni po celej škole, a zároveň mi bola zima na moje odhalené nohy, aj keď po kolená som mal vytiahnuté krémové štucne.
,,Ale my to napravíme!"Uchechtlo sa ďalšie čiernovlasé dievča a svoju ruku preplietlo s tou mojou.
Zrazu mi niekto položil ruky pred oči a tak som nič nevidel.
,,Dámy, prenecháte mi túto krásnu slečnu?"Začul som ako si začali roztlieskavačky niečo šuškať, ale keď som zistil, že to je Aoi, bolo mi všetko jedno. Odtiahol ma von z jedálne a sotil ma pri skrinky. Svoju ľavú ruku dal vedľa mojej hlavy a tak som mal pocit stiesnenia.
,,Čo ti šibe?!Baviť sa s tými kurvami?!Povedal som ti aby si čakal!Sľúbil som ti, že ťa zoberiem na obed nie?!"V jeho hlase bolo počuť hnev a tak som pohľadom utiekol inam. Bolo mi trápne keď sa na mňa Aoi pozeral a ešte horšie bolo, že teraz nemám na sebe čierne rifle ale sukničku farby noci, ktorá mi ledva siaha po koniec zadku. Pár sĺz mi vykĺzlo z očí a keď ich Aoi zbadal, chytil ma za ruku a zotrel slzy.
,,Uru-chan, ty predsa vieš, že som do teba zamilovaný už veľmi dlho a...nerob mi to."Posledné slová som ledva začul, ale chápal som ich význam. Aoi si tvár zaboril do mojej pletenej vesty a po chvíli som ucítil na hrudi mokro. Aoi plakal.
,,Aoi...ty zase vieš, že nemám rád, keď mi toto hovoríš. Nehnevaj sa..."Zdvihol som jeho hlavu a rukávom od blúzky mu zotrel slzy.
Niekto za nami zakašlal, Aoi sa strhol a otočil k osobe, ktorá stála za ním. Bol to ten chalan čo sa na mňa celý deň pozeral tak nadržane. Vedľa neho stála tá ryšavá roztlieskavačka s ďalšími dievčatami a na Aoiho pozerali ako zamilované, aj keď na niektorých tvárach bol výraz pýchy a nadradenosti, niečo ich štvalo.
Blonďavý chalan pristúpil za Aoiho a chytil ho za rameno.
,,Ak dovolíš tak sa chcem Miny niečo spýtať."Aoi sa ku mne otočil, jemne sa na mňa usmial a odišiel. Ešte dlhú chvíľu som za ním hľadel, ale keď som zistil, že predo mnou stojí o niečo nižší blonďák, venoval som všetku svoju pozornosť jemu.
,,To nie je tvoj priateľ však?"Chcel som povedať áno, mal som pokušenie to všetkým zakričať a potom sa blonďákovi vysmiať do tváre, ale nebola to pravda.
,,Nie."Pošepkal som dievčenským hlasom a čakal na jeho reakciu.
,,A čo by si teda povedala na také...menšie...no menšie, na rande?So mnou?"Teraz to príde!Vedel som to. Mal som sto chutí povedať nie a utiecť, ale keď som uvidel dievčatá ako prikyvujú na súhlas a všetky sa na mňa usmievajú, musel som povedať áno. Bolo by to čudné povedať takému, musím priznať, fešákovi, nie.
,,To-to by bolo od teba m-milé..."Vykoktal som zo seba a čakal. Mladík zdvihol svoju hlavu a pozrel sa na mňa tými tmavými očami.
,,Tak o šiestej pred školou."Odpovedal a s úškrnom odišiel v spoločnosti troch chalanov preč. Pri pohľade naňho sa mi podlamovali kolená, ale vôbec som si nechcel priznať, že som sa doňho buchol.
,,No poď Mina!"Volali na mňa dievčatá v drese. Nemal som inú možnosť, vybral som si z skrinky učebnice, napchal ich do tašky a odišiel s nimi.

* Uruhu priradili do B-čka a on bol predtým v A-čku, preto sú preňho všetci pomerne neznámy.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Miu Miu Miu Miu | 22. march 2011 at 18:22 | React

Ye, ye, Reita válí!! xDD
Chceme další!! (Jestli to bude další FF co nedopíšeš, tak si mě nepřej *vražedný pohled*)

2 Dai Dai | Web | 23. march 2011 at 10:39 | React

Keee... ReiRei grázl jo?.. xDD zajímavé..
kyaa.. tak to sem teda zvědavaa... koukej sem navalit další! honem honem *psí oči*

3 Kamishiro Kamishiro | Web | 23. march 2011 at 15:44 | React

ooooo kto by to bol do Reitaska povedal :D len tak dalej :D a dalsi prosim

4 Katana Katana | Web | 23. march 2011 at 16:42 | React

Jedním slovem: Dokonalé!
Dvěma slovy: Nehorázně dokonalé!

Jo a ještě:
[1]:
Od tebe to sedí :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement