Slnečné lúče

22. february 2011 at 17:32 | Kana Kaii ドモ |  Slnečné lúče
http://fc08.deviantart.net/fs37/f/2008/281/c/f/Oak_Sunshine_by_Alex37.jpg
*Dlho očakávané fanfáry*Túto poviedku som na writtim zverejňovala už 16.2. tak ale som sa rozhodla, že sem to dám neskôr.No...ako som aj tam písala, toto je prvá poviedka, ktorá má slovenský názov a neviem ešte aký dám avatar.Poviedka je na pár Reituki (Reita x Ruki) a dúfam, že sa Vám to bude páčiť.Vôbec to nie je dlhé a nie je to ani slash poriadne.Jednoducho si to nazvite ako chcete.
Príjemné čítanie =)

Pred tromi dňami nastal škrt v mojom živote. Moja priateľka ma jednoducho poplácala po hlave a s opitým úškrnom ušla na izbu s nejakým kravaťákom. To by bolo ešte v pohode, že?Predsa alkoholička, nie?No nie!Miloval som ju...a preto tu teraz ležím na pohovke s hlavou v Uruhovom lone a vnímam len jeho ruky, ktoré mi hladia vlasy a jeho jemné pohmnkávanie piesne Regret. Aoi sedel v kresle a písal si niečo do zápisníka, Kai sa práve snažil zničiť súperovu loď a Reita s slúchadlami v ušiach vyklopkával rytmus.

Po hodine takéhoto ničnerobenia sa Reita postavil, chvíľu sa prechádzal a potom začal svoj prejav:
,,Bože Ruki no tak sa s tebou rozišla!NO A ČO!Však to bola len kurva z bordelu a ty tu za ňou takto vyplakávaš. Kopu báb by si pred tebou aj kľaklo keby mohlo byť s tebou a ty tu oplakávaš nejakú Minu!"Všetci sa naňho pozreli s namosúreným výrazom, ale najmä na Uruhovy bolo vidieť, že ho to vzalo najviac. Po pár sekundách ticha som sa hlasito rozplakal a Uruha ma začal zase potichu ľutovať a utešovať.
,,Vieš čo Reita, vypadni dobre?!"Zakričal naňho a hodil po ňom bielu mikinu, ktorá bola pohodená vedľa neho. Reita len spravil na Uruhu grimasu a odišiel preč.
- - -
,,Nechceš odviezť domov Ruki-chan?"Spýtal sa starostlivo blonďavý gitarista, ale ja som len odmietol a vybral sa pešo domov.
Keď som tam dorazil, uvaril som si horúcu kávu a s nejakým románom posadil do červeného kresla. Neprečítal som však ani jednu vetu keď mi zrazu niekto zazvonil pri dverách. Nechcel som nikoho vidieť a už vôbec nie sa s niekym rozprávať, ale čo keď je to niečo dôležité?Pomalými krokmi som sa doplazil s hrnčekom v ruke pri dvere a odomkol. Na moje veľké prekvapenie tam stál Reita a v tvári sa mu dalo vyčítať, že ho niečo trápi. Po chvíľke ticha začal netrpezlivo prestupovať z nohy na nohu.
,,Môžem?"Pohľadom unikol do bytu a ja som nemal inú možnosť, len ho pustiť. Reita sa posadil na pohovku, ktorá bola hneď vedľa môjho obľúbeného kresla a začal sa vyzliekať (pozn.autora: Nie doslova. Dal si dole len kabát, šál a čapicu.).Keď som sa nejako nehrnul do rozhovoru, Reita sa zhlboka nadýchol a spustil:
,,Prepáč čo som dnes povedal. Musím sa ti za to ospravedlniť, pretože, pretože...bol som drzí a vieš, že ja radšej s nikým nechodím a...a tak neviem aké to je, teda viem, ale...nezažívam to tak často."Posledné slová povedal len pošepky a ja som pochopil, že to myslí vážne. Čo mám teraz robiť?Mám ho objať?To bude asi dobré. Usmial som sa sám pre seba a posadil vedľa Reity. Ten sa nijako nemykol a tak som ho svojimi rukami obkolesil okolo jeho ramien a hlavu si zaboril do jeho jemného svetríku. Po chvíľke ticha ako som sa takto ku nemu túlil som ucítil na vlasoch dotyk. Jeho ruky mi odhrnuli vlasy, ktoré zakrývali moje ľavé ucho a pošepky povedal:
,,Urob ma šťastným Ruki."Zľakol som sa a tak som sa rýchlo od neho odtrhol, ale Reita bol aj tak rýchlejší. Jemne ma zhodil na pohovku a posadil sa na mňa.
,,Reita toto nejde...nerob mi to prosím ťa."Začal som sa brániť a dúfal som, že to na Reitu zapôsobí. Avšak naňho takéto rečičky nezaberali a tak sa po chvíľke ticha pustil do vyzliekania. Mal som na sebe len bielu blúzku s čiernym svetríkom a biele kraťase, ktoré boli odrazu hneď dole. Čierny sveter mi sťahoval pomaly, ako keby sme mali horu času a keď už bol dole z môjho tela, svoju tvár zaboril do mojej rozopnutej blúzky a chvíľu sa tam len tak mrvil.
,,Prosím Reita..."
,,Nechceš?"Spýtal sa Reita, ale hlavu od mojej blúzky neodtrhol.
,,Ja-ja neviem...ja sa...sa bojím."Reita sa náhle odtiahol od môjho hrudníka a pery priblížil k môjmu uchu.
,,A čoho?"Pošepkal a potom sa začal pohrávať s mojím ušným lalôčikom. Prišlo mi to veľmi príjemné a tak som radšej neodpovedal. Reita to zbadal hneď a preto sa rozhodol pokračovať.
- - -
O pár minút som nevnímal nič iné len Reitovu sladkú vôňu malín a izbu zaplnenú našimi vzdychmi. Moje nesmelé a jeho odhodlané dobojovať sa až k môjmu srdcu. Nikdy ma to takto neťahalo k mužskému telu a aj keď som ,,to" už s chlapom robil, nikdy nie s takýmto pekným a jemným zároveň. Reita na mňa bral ohľady, že nie som až tak moc skúsený ako on a obaja sme si to užívali. V tom návale slasti a rozkoše sme obi dvaja, približne v tom istom čase vyvrcholili a s hlasitými vzdychmi sa mi Reita zvalil na vychudnutý hrudník.
- - -
Už pár minút bolo po všetkom a my sme tam spoločne ležali na koženej pohovke špinavej od semena. Zrazu sa Reitove nepatrné nechtíky začali dobývať ,,tam dole" a ja som nedokázal zadržať úsmev.
,,Už ti je lepšie, však?"Chvíľu som premýšľal čo tým myslel a keď som pochopil, odpovedal som:
,,Omnoho lepšie...ďakujem."Reita sa na mňa znovu posadil a opätoval mi úsmev, ktorý som mu daroval.
- - -
Slnečné lúče sa mi začali dobývať do domu a na líci som ucítil teplo. Nechcelo sa mi otvoriť oči a už vôbec nie vstať a postaviť sa zoči-voči Reitovi, ale prešibané lúče ma donútil predsa len pootvoriť viečka a zahľadieť sa do izby. Ležal som na pohovke a okolo mňa bolo všetko v naprostom poriadku. Bol som nahý, ale to som si nevšímal. Muselo sa to predsa stať, nebol to sen, že nie?!Po chvíľke prekvapených pohľadov, ktoré som daroval svojmu telu som sa pozrel na stolík kde bol položený lístoček. Načiahol som sa za ním a pozrel na písmo. Bolo Reitovo. Bál som sa prečítať čo len jedno písmenko, ale nedokázal som odolať a pozrel som sa doň. Stálo tam:
Nabudúce je rad na tebe. =)

PS: Nespraví mi niekto lay? xD Ak hej...v menu sú kontakty, ale ak si ma aj pridáte tak napíšte kto ste, lebo ja mažem!
 

1 person judged this article.

Poll

Best fashion style?

Visual-kei 29.9% (38)
Oshare-kei 15% (19)
Lolita 14.2% (18)
Decora 10.2% (13)
Harajaku 16.5% (21)
Another 14.2% (18)

Comments

1 nanaki nanaki | 23. february 2011 at 23:34 | React

super,úžasne.. proste nádhera ;):)

2 HiShoMi Ogata HiShoMi Ogata | Web | 24. february 2011 at 11:48 | React

koni, :) chcem sa ťa spýtať , vieš čo si mi dávala link (nejaký eurin.blog či čo )no taaak zistila som, že tam tá baba nechodí :D :D a nemáš nejaký kontakt na ňu?

3 HiShoMi Ogata HiShoMi Ogata | Web | 24. february 2011 at 14:22 | React

oke oke, dík :)

4 Dai Dai | Web | 24. february 2011 at 15:15 | React

oo.. co jen říct... o.O
Nádherné..  neni co vytknout :))

5 Dai Dai | Web | 24. february 2011 at 15:16 | React

PS: ta fotky je úžasná *-*

6 Miu Miu Miu Miu | 25. february 2011 at 12:34 | React

OMG!! Tak to bylo úžasný!!

PS: Omlouvám se, že jsem tu teď hroooozně dlouho nebyla, ale nějako... no nebylo co psát a sere mě počítač a nejde mi iCQ...

7 Katana Katana | Web | 26. february 2011 at 9:24 | React

D.O.K.O.N.A.L.O.S.T!

Kana, já se kůli tobě snad naučim slovensky či co... xD

8 Miu Miu Miu Miu | 26. february 2011 at 13:50 | React

No... Když sem si teď tendle ten slash již po Xtý přečetla, upřímně řečeno, jeden slash mě napadl... A aby jsi nám pořádně explodovala, tak to je Aoi x Uru!! xDD

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement