Our Night -Slash

15. january 2011 at 18:44 | Kana Kaii ドモ |  Our Night
aoi avatar
Tak a môžte mi pekne krásne poďakovať za to, že je to tak skoro!Myslím, že je to vydarené...zabralo mi to nejaké dve hodinky(?) xP A ja veľmi ale veľmi dúfam, že sa vám to bude páčiť xD...
Pár je tu Aoi x Ruki xP ale to som asi nemala prezradiť x) A príbehom sprevádza...no podľa všetkého asi Ruki, ale keď ja zabudnem z akého pohľadu to je a vopchám tam tretiu osobu, akože ja xD
No tak tu to máte (bez ďalších kecov xP)
PS: Neručím za tých spisovateľov, dala som tam len tých čo poznám...a toho Daya x) to som našla na nete (Atramentové srdce som čítala xP krásna knižka odporúčam xD)

Bolo pochmúrne počasie. Nad mesto sa dvíhal čierny mrak a ľudia postupne povyťahovali dáždniky z preplnených skríň a vybrali sa do internetových kaviarní zabaviť sa cez toto upršané počasie.
Taktiež som bol doma nerád sám a tak som si dal na seba svoju koženú bundu a vybral sa do knihovne, miesta kde sa vaše sny stávajú skutočnosťou.
Ľudia na mňa začudovane pozerali, asi preto, že som nemal dáždnik, ale rád som sa prechádzal v jarnom daždi a stále veril tej povere.

Vošiel som do väčšej budovy z pálenej tehly (aspoň myslím), hnedou farbou vymaľované steny zdobili prekrásne portréty tých najznámejších spisovateľov na svete. Vyvesený tam bol napríklad detský spisovateľ Hans Christian Andersen, Jules Verne či nie až tak populárny spisovateľ Honoré De Balzác.
Vyšiel som na vrchné poschodie a pozdravil strážkyňu týchto kníh, ale predsa, kto by už kradol knihy?
V jednej uličke sedeli štyria študenti a čítali niečo o stredoveku, v ďalšej sa hrbil starý pán s malým dievčaťom a okolo nich na zemi putovali detské knižky. Keď som zašiel do poslednej uličky, sedela tam mladá dievčina, sotva mohla mať šestnásť rokov, oproti nej trošku vykrútený sedel čiernovlasý muž vyššieho vzrastu. Jednu nohu mal prehodenú cez tú druhú a čítal z nejakej náučnej literatúry. Dosť ma zaujal jeho piercing na ľavej strane pier, ale snažil som sa ho nevšímať. Postavil som sa pred policu plnú fantastických, alebo v dnešnej dobe nazývaných sci-fi kníh a vybral si odtiaľ knihu od autora Daya Davida.
Keď som sa otočil, všimol som si uprený pohľad čiernovlasého muža. Hľadel na mňa tak milo, že som sa chcel aj usmiať, ale radšej som rýchlo vzal knihu a išiel si sadnúť niekam inam. Možno som mal predsa ísť za tetou.

O dva týždne neskôr
Stál tam zase on.Ten muž s tými havraními vlasmi sa znovu prechádzal okolo šéfovho auta. Bál som sa vyjsť von a tak som rýchlo bežal za Uruhom.
,,Uru!Uru-sama...zase je tu!"Ťahal som blonďavého mladíka k oknu kde som predtým stál ja a ukázal na neho, podľa všetkého čo som vy zistil sa volá Aoi, ale sú to len slová mojich kolegov zo skupiny.
,,Jednoducho vyjdi von a spýtaj sa ho čo chce?Možno si mu len niečo omylom zobral...a ak sa ťa pokúsi napadnúť, tak tak...tak si ho podám!Aj keď vyzerá celkom chutne."Uruha si dal ruky pod hlavu a podoprel sa o parapetnú dosku. Vyzeralo to trošku čudno, ale rýchlo sa postavil a so smiechom vyšiel z izby.

Dve hodiny ráno (šesť hodín po druhom odseku)
Stále som tam sedel. Díval som sa z okna na toho mladíka ako tam prefajčil už tri cigarety a stále neodchádzal. Už všetci odišli, aj Uru zmizol a videl som ako sa s ním rozpráva, ale nič som nerozumel. Vedľa mňa bol na malom stolíku položený pohár už s vypitým čajom a na mojom lone ležala knižka s názvom Atramentové srdce. Bola už skoro do čítaná, ale nemohol som sa sústrediť keď tam on vystával.
Zrazu som počul buchnutie na sklo. Rýchlo som sa pozrel či tam nikto nie je, ale videl som len tmu a jedno rozsvietené okno na opačnom činžiaku.
Znovu som počul buchnutie. Naklonil som sa a pozrel dole. Stál pod oknami a v rukách držal aspoň tri kamienky. Bál som sa vystrčiť hlavu a zakričať mu, že môže robiť okno a tým zraniť aj mňa, ale musel som sa mu prihovoriť. Čo keď má Uruha pravdu?Čo keď som mu len niečo zobral...či čo keď mi chce on niečo dať?
Pomaly som otváral okno a hľadel dole. Videl som ako sa chystal hodiť ďalší kamienok a tak som rýchlo vystrčil ruku a on aspoň dúfam pochopil, že nemá hádzať.
Nakoniec som vystrčil aj hlavu z okna a pozrel dole. Díval sa na mňa, nevedel odo mňa odtiahnuť pohľad a tak som sa rozhodol prehovoriť ako prvý.
,,Čo odo mňa chceš?!"S trošku rozzúreným hlasom som mykol rukami a zahľadel sa do jeho očí, ktoré sa strácali v tme.
Neodpovedal. Stál tam ako prikovaný a hľadel na mňa. Keď sa konečne na mňa vynadíval, otočil sa na podpätku a stratil sa v tmavom rúšku noci.
"Konečne môžem vyjsť von."Pomyslel som si a zišiel z parapetnej dosky. Strčil som knihu do vyšúchanej tašky a zišiel po schodoch. Nebál som sa, vedel som, že už odišiel.
Stál som pred otvorenými dverami a dýchal tú príjemnú vôňu čerstvého, trošku zatuchnutého vzduchu. Spravil som tri kroky smerom ku svojmu domu, keď som zrazu uvidel za sebou tieň. Bál som sa otočiť, ale podľa všetkého som usúdil, že to je muž a tak som zrýchlil krok.
Bohužiaľ, muž za mnou tiež nezaostával a skoro by ma dobehol, keby som sa rýchlo nerozbehol do rušnejšej uličky.
A však, môj prenasledovateľ bol rýchlejší, schytil ma za ramená a z celej sily mi zapchal ústa. Kopal som nohami a snažil sa ho udrieť, ale cítil som ako ma ten muž pod čiernymi kaderami ťahá k nejakému domu.
Vonku nás nikto nezbadal a tak som nemohol nájsť žiadnu pomoc a už ma aj unavovalo ho udierať a tak som sa nechal len tak ťahať do toho tmavého domu.
Rozmermi nebol moc veľký, ale keď sme vstúpili dnu, aspoň niečo z toho čo som videl mi hovorilo pravý opak.
Muž ma hodil na posteľ a ucítil som ako si mi sadol na rozkrok.
Už mi nedržal rukou ústa a tak som sa trošku nahnevano a dosť vyplašene prehovoril:
,,Chcete peniaze?Dám vám všetko čo mám...len mi neubližujte, prosím..."Uhol som pohľadom keď sa ku mne ten muž s čiernymi vlasmi naklonil. Nechcel som mu vidieť do tváre a snažil som sa nemyslieť na to čo príde.
,,Nechcem ti ublížiť."Hrubý mužský hlas na mňa prehovoril a pomaly otáčal k svojej tvári.
Bál som sa mu pozrieť do očí a tak som ich poplašne zavrel, ale ten muž s tým hrubým hlasom mi ich otvoril a vtedy som sa pozrel do tej známej tváre. Bol to on, ten čo ma už dva týždne prenasleduje a ten čo dnes hádzal kamene do okna. Aoi.
,,A čo chceš?!"Snažil som sa mať hlas nahnevaný ale moc mi to nešlo.
,,Chcem aby si ma miloval, tak ako ja teba."Rukou mi prešiel po vlasoch, ktoré mi padali do očí a zahľadel sa na mňa s milým pohľadom.
,,Tak dva týždne ma nejaký čudesný chlap prenasleduje, potom ma dotiahne do domu a chce aby som ho miloval?!Veď ani neviem ako sa voláš...a a to je šialené!"Hlavu som hodil do prikrývok a snažil som sa vyroniť nejednu slzu.
,,Viem, že je to čudné ale...som Aoi..."Mávol som rukou a otočil hlavu do pravej strany.
,,Ruki?"Pozná moje meno?Odkiaľ ho pozná?!Ale však ja spievam v kapele!
,,Mh?"Jedným očkom som pozrel na Aoiho, ktorému sa zarosili oči a prosebne na mňa hľadel.
,,Sledoval som ťa preto, lebo som sa s tebou chcel stretnúť a povedať ti ako som sa do teba zamiloval. A však ty si sa vždy do noci ukrýval v dome, v štúdiu a nikdy som ťa nezastihol...Dnes som sa rozprával s tým mladíkom, myslím, že sa volal Uruha a povedal mi aby som tam nestál a pýtal sa ma prečo na teba vlastne čakám. Niečo som mu povedal a on mi toto všetko poradil."
,,Hlúpy Uru!"Rukou som vrazil do prikrývok a otočil hlavu k mladíkovi.
,,Čo odo mňa teda chceš?!"Urazene som vystrčil peru a skrížil ruky na hrudi. Aoi sa ku mne naklonil a perami sa dotkol môjho líca. Len jemne, s otvorenými ústami potom perami prechádzal k môjmu krku a keď konečne prišiel k mojim perám, svoje spojil a vášnivo sa k tým mojim prilepil. Po celom tele som sa zachvel a cítil som chlad, ale Aoi ma zrazu začal hladiť po tele a tak mi bolo o trošku teplejšie. Jazykom sa mi doberal do každého možného kúta v mojich ústach a skoro mi ho vopchal aj do krku keby som ho od seba rýchlo neodstrčil.
,,Prestaň!Ani sa nepoznáme a ty ma ideš hneď pretiahnuť?!"
,,V tejto dobe je to normálne."Ruky si jemne založil na prsia a zahľadel sa do prikrývok.
,,Si taký istý...všetci chcú to isté...SEX!"Rukou si prešiel po košeli a perverzne sa na mňa zaškrnul.
,,Ale si nadržaný."
,,Nie som!"Rýchlo som vyblekol a tlačil sa ku koncu postele.
,,Aha...tak potom asi tvoj kamoš dostal elektrický šok keď je tak v pozore."Aoi si prešiel po ústach palcom a očami sa uprel na moje mužstvo.
Rýchlo som vzal uterák čo bol prehodený cez okraj postele a zakryl si ,,to tam dole".
,,Pýtam sa ťa to už po štvrtý krát...čo po mne vlastne chceš?!"Ruky som si tlačil do svojho rozkroku a snažil preskočiť tú trápnu situáciu.
,,Poviem ti to takto, ak sa ti to dnes bude páčiť a ostaneš tu ráno so mnou, ber to ako začiatok nášho vzťahu, ale tým, že sa dnes so mnou vyspíš a ráno utečieš, nič nestratíš, naopak len získaš."Aoi si pri týchto slovách rozopínal košeľu a bojoval s gombíkmi. Keď som sa pozrel na to takto a chvíľu popremýšľal, Aoi mal vlastne pravdu. Pomaly som si znovu ľahol na posteľ a mierne roztiahol ruky. Pre mňa to vždy znamenalo poddanosť.
Aoi podľa všetkého pochopil a tak mi začal sťahovať všetky kúsky oblečenia a onedlho som tam ležal, presne tak ako ma Pán Boh stvoril (s občasným zasahovaním žiletky).
Aoi neostával pozadu a nakoniec aj on sa nado mnou týčil úplne nahý.
,,Ruki?"
,,Mh?"Aoi sa na mňa perverzne zaškeril a pohľadom unikal k svojmu penisu.
Vedel som čo chce a tak som ho zvalil do pozície ukeho a sklonil sa k jeho rozkroku, ktorý naberal pekne na objemu. Pevne som mu ho chytil a strčil si ho do úst. Aoi len schmatol moje slnečné okuliare a pchal si ich do úst. Šalel ako keby bol v tranzu a mne sa to vcelku aj páčilo. Keď mi vyvrcholil do úst, ľahol si na mňa a nijakou prípravou sa nezdržoval. Moje nohy si vyložil na svoje ramená a pošepky niečo povedal, ale bolo mi jedno čo hovorí, chcel som ho už v sebe cítiť.
Stalo sa. Zacítil som v chrbtici a v útrobách, hlavne v útrobách silnú bolesť, ale rýchlo ju nahradila neprekonateľná slasť. Rýchlo som si Aoiho vlasy pritiahol ku sebe a začal neskutočne nahlas vzdychať, čím Aoiovi spôsobil ešte väčšiu chuť do "života".

Aoi posledný krát hrubo prirazil a konečne s hlasitým vzdychom dopadol na moje bezvládne telo na ktorom sa trblietali kvapky potu a samozrejme aj iných tekutín. Obi dvaja sme sa rozdýchavali a Aoi sa začal venovať mojím perám, ktoré po ustavičných hryzancoch boli celé krvavé. Jazykom mi prešiel po ranách a opatrne pozrel na mňa, keď som jemne zasyčal.

Ráno som sa prebudil v Aoiho náručí. Vedel, že toto znamená, že sa mi to s ním páčilo a, že si náš vzťah viem predstaviť a tak som sa poriadne ponaťahoval a pozrel na mladíka s čiernymi kaderami, ako si rukou podopiera hlavu a pritom sa na mňa usmieva.
,,Dobré ráno."Obdaroval ma jemným bozkom a prstami mi prešiel po čele.
,,Čiže so mnou...ostávaš?"Vyzeral neskutočne roztomilo keď sa ma to tak opatrne pýtal. A jediné čo mi prišlo na dobrý súhlas bol dlhý vášnivý bozk.

PPS: Idem sa pustiť do toho slashu With him.Krátke info nájdete v stories xP
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Aisu Aisu | Web | 15. january 2011 at 19:16 | React

to je ale roztomilá povídka.... nyááááá

2 Suzuki "Takarai" Miu Suzuki "Takarai" Miu | Web | 15. january 2011 at 19:26 | React

OMG!! Tak toto je D-O-K-O-N-A-L-O-S-T !! Čekala jsem hodně, ale toto... To je ješště lepší!!!!!!

3 Dai Dai | Web | 15. january 2011 at 22:40 | React

aaaa... tak to je vážně... *heart attack*..
DOKONALÉ!! *-*
fakt.. je to.. taký zvláštní (zajímavý xD).. ale.. rozkošný!..xD
WoW

4 Shizuma Kyoshi Shizuma Kyoshi | Web | 16. january 2011 at 10:39 | React

krasny desing!! :))

5 Aisu Aisu | Web | 16. january 2011 at 15:54 | React

hlásneš mi?? http://omen-ai.blog.cz/1101/3-kolo-sonb .... děkuji a gomene :) jo a ten dess se opravdu povedl je kawaii XD

6 Sanami-san Sanami-san | Web | 16. january 2011 at 17:01 | React

Cí! perfektné! Bude aj pokračovanie? strašne sa mi to páčii ><

btw,máš hrozne krásný design! =DDDD

7 Kamishiro Kamishiro | Web | 17. january 2011 at 15:45 | React

brala by som pokracko :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement