Artist in love -Slash

3. january 2011 at 16:01 | Kana Kaii ドモ |  Artist in love
mana2
Je to písané v starom štýle, nie vulgárne a tak...Mana-sama nehovorí tak sa nečudujte, len na konci niečo povie x).
Bola tam pôvodne iná ikona, ale tá stranka mi nede načitať tak tam musi byť toto (ale Mana-sama ma v tomto slashi čierne vlasy, pretože tak je krajší xDD).
Dúfam, že sa Vám to bude lubiť, a že okomentujete x)...
Je to trošku dlhšie (v offici mi to vyšlo na 4 strany) a príbehom sprevádza Hizaki:

Vonku už bolo šero. Cez zavreté okno bolo vidieť, ako postupne zapadáva slnko a na mestečko prichádzala noc.
Sedel som v štúdiu a premýšľal nad ďalšou pesničkou pre Versailles Philharmonic Quinet.
Všetci už poodchádzali a jediný kto pri mne ostal, bola čiernovlasá osôbka vyššieho vzrastu s výrazným maľovaním. Na sebe mal modré šaty s kabátikom tej istej látky s bielou krajkou, bielimi rukavičkami a nádherným modrým klobúčikom.
oddelovač

Nevšímal si ma, pracoval na svojej pesničke ale aj tak mi to nedalo a musel som prehovoriť.
,,Čo to píšeš?"Ozval som sa. Čiernovlasá osôbka sa na mňa pozrela, vyzdvihla papier a mykla hlavou na súhlas.
Ostal som ticho. Postavil som sa a išiel si zapáliť, pretože v takom tichu ostať s tým človekom teda nechcem.

Po pól hodine, ako som vyfajčil tri cigarety som sa chystal vrátiť do štúdia, zobrať si svoje veci a odísť, ale vyrušili ma niečie kroky.
Stál tam on, áno, ten s ktorým som nechcel byť ani minútu osamote a predsa tu stál a díval sa na mňa už niekoľko minút.
Na krásnych šatách a módnemu kabátiku mal teraz oblečený čierny dlhý kabát s hnedou krajkou a na hlavu si položil veľký hnedý klobúk.
Chvíľu sme sa na seba dívali, až gitarista vystrčil ruku a podal mi bielu kartičku lemovanú čiernymi ozdobami.
Písalo sa tam o jeho prehliadke Gothic Lolity pod názvom ,,Moi Meme Moitie".Má to byť túto sobotu o 17 hodine.
Gitarista a leader skupiny Moi Dix Mois mykol hlavou na znak pozdravu a chvíľu čakal na moju odpoveď.
,,Ešte sa rozhodnem..."Pošepkal som a chystal sa na odchod, keď ma zrazu ten okúzlujúci človek chytil za ruku a zadíval sa mi do očí. Na chvíľu sa mi zdalo, ako keby sa usmial, ale to bol len klamný zrak, ktorý mám dosť často keď mi utekajú oči. Muž s havraními vlasmi ma pohladil po tvári a na to mi zakryl jemnou rúčkou oči. V tej chvíli som si pripadal ako ten najhorší človek na svete, keď ja mám takéto úhľadné správanie a neprejavujem ho práve pri tejto významnej osobe hlavne v módnom oddieli. Odišiel. Rýchlo som sa otočil, pretože som bol dostatočne očarený na to, otočiť sa za týmto človekom, ale nikto tam nebol, po ulici prechádzali len ľudia normálneho typu.

,,Mám tam ísť?"
,,Určite...vieš aké ma Mana-sama prekrásne modeli?Určite ťa niečo pri tom pochytí a napíšeš krásnu pieseň."Vyhlásil druhý gitarista skupiny Versailles a posadil sa na krvavo červený gauč.
Mal na sebe len šedé tesné nohavice a čierne tričko kombinovalo s bielou vestou. Na očiach mal nanesený len ľahký make-up, ale jeho vlasy boli dostatočne upravené.
,,Ale ja sa bojím, on je taký strašidelný..."
,,Mana a strašidelný?Áno, niekedy pripadá strašidelne tým jeho oblečením a správaním, ale je to vynikajúci človek...Hizaki, prosím ťa, sprav to pre skupinu..."Prosíkal striebrovlasý muž. Dvakrát sa mi tam teda nechcelo ísť, ale Teru má pravdu, možno ma niečo napadne keď tam budem prechádzať medzi tými nádhernými modelmi vytvorenými práve týmto skvelým človekom menom Mana-sama.

Nastala sobota ráno. Vzbudil som sa o nejakej jedenástej na obed, mal som ísť s Kamijom obedovať a tak som nemal moc času na to sa upraviť. Svoje blonďavé vlasy som si vyčesal nahor a na oči som si naniesol čierny make-up, ktorý som lemoval modrou ceruzkou.

,,Ideš neskoro."Vyhlásil spevák Versailles a zaviedol ma do reštaurácie kde sme mali objednaný stôl pre dvoch.
,,Musím ti niečo povedať..."Vyriekol keď sme si sadali za stôl.
,,Ak to súvisí s tým, že sa chceš ku mne vrátiť tak o tom sa nechcem rozprávať."
,,Ale prečo Hizaki?Si prekrásny a hľadieť na teba je pôžitok pre oči a ja nechcem na teba pozerať s opovrhnutím. Chcem s tebou žiť aj keby som mal skočiť z Tokijskej veže, chcem ťa naspäť."Kamijo ma chytil za dlane a prosíkal o to sa ku mne vrátiť.
Pred pár mesiacmi sa Kamijo dosť opil a tak som ho zobral ku sebe, ale nejako sa nám to v noci zvrtlo a premenilo sa to na trojmesačný vzťah medzi kolegami. Ale neklapalo nám to, mal som Kamija a aj mám rád, ale necítil som sa s ním tak dobre ako s inými.
,,Prepáč Kamijo, nechcem sa ku tebe vrátiť, mám ťa stále rád ako aj pred naším vzťahom, ale necítim k tebe nič také ako láska."Vytrhol som si dlane z Kamijovho zovretia a čakal na jeho reakciu.
Nemôže mi predsa ublížiť keď je tu toľko ľudí a nemôže tu spraviť ani cirkus, keďže sme na verejnosti.
,,Tak ako chceš...ale pamätaj si, že medzi nami to neskončilo v dobrom!"Kamijo celý namosúrený vstal a odišiel z reštaurácie.
,,Čo si prajete slečna?"Nesprávne ma oslovil čašník.
,,Ja som muž...a môžete mi dať to kura s oblohou..."
,,Ospravedlňujem sa a hneď to bude pane..."

Štyri hodiny. Už len jedna hodina a stretnem sa s tým človekom, tým tichým človekom čo neprehovorí ani jedno slovo.

Stál som pred nádherným domom vo Viktoriánskom štýle a čakal kto mi príde otvoriť. Myslel som si, že tu bude plný zástup ľudí, predsa len ide o veľkú prehliadku jeho krásnych šiat, ale stál som tu jediný, okrem blonďavého dievčaťa, ktoré hopsalo pri živých kríkoch a polievalo kvetiny.

Keď ani po desiatich minútach nikto neprichádzal, sám som vstúpil do toho nádherného domu. Všade bolo ticho, avšak na nástennej tabuli stál včerajší dátum a s ním aj 14 hodina, na prehliadku Maniných šiat.
,,Ty si ma podviedol!"Zasyčal som, ale predsa keď už som raz tu, prečo by som si nemohol prehliadnuť tie šaty?
Pokračoval som po prekrásnej chodbe s bielimi dverami na ktorých bolo vždy niečo napísané, napríklad: Izba na šitie, Izba pre kostými, Izba na prehliadku.
Keď som si prečítal ten nadpis, otvoril som dovnútra dvere. Na zemi sa povaľovalo okolo 100 návrhov, ktoré som pár krát videl aj na Manovi. Prechádzal som sa po veľkej miestnosti a hľadel na tie krásne šaty, za ktoré by som dal aj život keby som si ich chcel na seba dať. Zdvíhal som každý kúsok látky a díval na tú nádheru, ktorá mi nikdy nebude patriť.
Zavŕzgali dvere. Otočil som sa a vo dverách som zbadal majiteľa týchto šiat. Chvíľu sme na seba hľadeli ako na zjavenie, potom Mana-sama spravil pár krokov vpred čím sa dostal až predo mňa a z tej veľkej výšky na mňa hľadel namosúreným pohľadom aký ma vždy.
,,Prepáč Mana, keď som uvidel tú tabuľu, všimol som si, že si ma podviedol ale chcel som vidieť tieto nádherné šaty."Mana len pokýval hlavou a chytil ma za veľké čierne šaty s obrovskými krajkami a volánikmi. Kvokol si ku mne a stále sa dotýkal mojich šiat.
,,Čo to...?"Vypytoval som sa, ale Mana sa nechcel pustiť tej čiernej látky, postupne sa ma začal dotýkať aj na tvári a neustále sa mi pozeral na umelú ružu s čiernou látkou, ktorú som mal zastrčenú vo vlasoch.
Nevládal som nič povedať, jednoducho som bol očarený jeho dotykmi, jeho správaním. Ale môjmu terajšiemu vzoru nestačilo len obchytkávanie na šatách, ruku mi strčil po sukňu, kde sa mu ale dostali ďalšie tri zábrany vo forme spodničiek. Neváhal, prebrodil sa aj týmito prekážkami až sa dostal pod moje sukne k mojím nohám, na ktorých som mal navlečené nohavice, ktoré sa nosili v 19.storočí.
Toto bola preňho už väčšia prekážka a tak sa na mňa Mana perverzne uškrnul. Ale nebol to mužský pohľad, taký aký som vídaval na Kamijovej tvári, bol to vlastne jemný úsmev koketnej ženy zo starého Francúzska, ale zároveň aj prosba o to, aby som sa poddal.
Bol to pohľad, ktorému sa nedalo uniknúť, pohľad, ktorý vás dostane do kolien zakaždým keď sa naňho zadívate, aj keby to bolo teraz či o pár rokov neskôr. Mal som neskutočnú chuť poddať sa tomuto prekrásnemu stvoreniu, ale nevedel som čo sa po tom stane.
Mana ma jemne zhodil na zem a usalašil sa na mojom rozkroku. Mana mal na sebe biele šaty s dvomi spodničkami, ktoré mu však šaty nenadúvali tak ako mne a na hrudi mu salašil bieli korzet s čiernymi šnúrkami, ktoré krásne ladili k jeho čiernym čipkovaným rukavičkám.
Mana neváhal, pomaly si sťahoval dole náhrdelníky, ktoré položil vedľa mňa a pustil sa do zápasu s čiernymi lodičkami, ktoré som mal pevne schované pod sukňou.
,,Mana-sama, čo to...čo to robíš?"Poplašne som sa snažil posadiť, ale Mana bol rýchlejší, zhodil ma znovu na zem a pustil sa do sťahovania mojich nohavíc.

Prešla celá pól hodina, keď konečne môj obdivovateľ skončil so zápasom s korzetom, ktorý mi zakrýval moju halenku, pod ktorou sa schovávala jemná a bledá hruď. Mana nijako po mne nezaostával, mal dole už svoj korzet aj všetky spodničky, ktoré mu zakrývali prekrásne nohy.
Zdalo sa ako keby som si to užíval, ale popravde som sa veľmi bál toho čo bude následovať.
Mana nasadil jemný pohľad, ktorým mi chcel asi povedať, že sa nemám čoho báť a tak som sa trochu ukľudnil a nechal zo seba strhávať aj blúzku.
Po desiatich minútach sme boli obi dvaja úplne nahý, vo mne sa skrývala menšia odvaha ale na povrch som sa zdal dosť vyplašený a slabý, naopak, Manovi na tvári bolo vidieť menšiu radosť a aj veľkú odvahu k nášmu budúcemu súloženiu.
Silno ma schytil za stehná, ale pomaličky ich od seba odťahoval, na čo sa mu naskytol vcelku dobrý pohľad, keďže moje mužstvo bolo už dosť v pozore a takisto aj Manino.
Jemne ma chytil za moju pýchu a strčil si ju do úst. Toto som už dosť krát zažil s Kamijom, ale takýto pocit som v sebe ešte nikdy nemal a to sa prejavilo aj navonok.
Začal som hlasito kričať a vzdychať z čoho sa Manino mužstvo postavilo ešte viac do pozoru. Jemným jazýčkom mi prechádzal po penise, niekedy ho aj jemne skusol. Po necelej minúte som vyvrcholil do jeho úst, čo čiernovlasá osôbka spokojne prehltla a chystala sa na hlavný bod, prečo tu takto spoločne ležíme.
Moje nohy sa snažil dať na svoje ramená, ale bohužiaľ furt padali a tak sa rozhodol nechať ich na podlahe roztiahnuté ako sa len dalo, penis do mňa pomaly strčil na čo som silno zakričal, ale Mana bol pripravený aj na toto, prívesky, ktoré mal na krku pred tým on, mi strčil do úst a pomaly sa začal vo mne hýbať.
Bola to neskutočná bolesť, ale aj neskutočná slasť, aká sa mi v živote naskytla kopu krát ale ešte nikdy nie s takýmto prenádherným človekom.
Mana mi nechcel ublížiť a tak sa ku mne správal milo, často sa ku mne nakláňal pre bozky a hladil ma aj po tele, zmierňoval možnú bolesť tým, že sa snažil byť čo najjemnejší a postupne sa mi to začalo veľmi páčiť. To som sa snažil prejaviť aj na mojom správaní a tak som Mane začal prirážať naproti.
Mana nijako nezaostával, začal prirážať silnejšie a rýchlejšie a aj keď ma to začalo bolieť nechcel som to prejaviť a stále som ďalej prirážal.

,,Ďakujem..."Pošepkal mi Mana do ucha keď už bolo po všetkom. Vystrašene som sa naňho zadíval, ale on mi len vybral šperky z úst a ľahol si vedľa mňa.

Na druhý deň sme sa všetci, aj Moi Dix Mois aj Versailles stretli v štúdiu a čakali na nášho šéfa. Všetci okrem Kamija...každý čakal ešte pól hodinu, ale keď sa nevracal, rozhodol sa Yuki mu zavolať.
,,Nezdvíha..."Oznámil nám a na to sme si všetci začali robiť starosti.
,,Aha, pozrite sa!"Zakričal Hayato a všetci sme sa zadívali na televíziu.
,,Dnes jednu minútu po polnoci 15-ročný mladíci našli na tráve ležať speváka skupiny Versailles. Bohužiaľ, nezaznamenával už žiadnu známku o živote."
Všetci sa na seba začali podozrivo dívať a so smútkom v očiach sa otáčali k Terumu, ktorý sa rozplakal ako malé decko.
,,Kamijo, umrel?"Potichu som sa spýtal. Nezvládol som ten tlak a tak som omdlel a jediné čo som ešte uvidel bola Manina ustarostená tvár.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Shizuma Kyoshi Shizuma Kyoshi | Web | 3. january 2011 at 16:25 | React

pekne .. :)

2 Aisu Aisu | Web | 3. january 2011 at 17:26 | React

to bylo pěkný!!

3 Aisu Aisu | Web | 3. january 2011 at 17:37 | React

to já jo XD klidně bych se jím nechala zabít... ale nejdřív by mě měl políbil XD

4 Suzuki "Takarai" Miu Suzuki "Takarai" Miu | Web | 3. january 2011 at 18:06 | React

No tak se nám zasměj... Byli sme neska ve škole...
Hai, můžeš napisat slash Mana x Gackt... Když spolu hráli ve skupině tak v tom nevidím žádný problém...
A k tomu Hyde-ovi... Mě bylo hned jasný, že se ti nebude líbit... Že by se Kaně začali líbit neoholený korejčíci?

5 Kamishiro Kamishiro | Web | 15. january 2011 at 8:46 | React

tvoje slashe su naj :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement